25.3.2021, Miroslav Gerší.
Predvídať čo sa stane vo finančnom svete v budúcnosti je rovnako komplikované ako predvídať čokoľvek v iných oblastiach života. Avšak vo svete investícií vždy vieme analyzovať ukazovatele, ktoré nám pomôžu ukázať aspoň približný smer, ktorým sa môžeme vydať na ceste za vyšším ako priemerným výnosom.
Príbeh o minuloročnom výraznom poklese svetových akciových trhov pozná každý, snáď aj ľudia, ktorí sa o investovanie nezaujímajú – v reakcii na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie z marca 2020, že koronavírusová epidémia sa z predtým lokálnej, čínskej stáva celosvetovou pandémiou, sa trhy prepadli o približne 30% a mnoho ekonomík sa takmer zastavilo. Avšak veľká časť indexov, fondov, a teda aj akcií samotných skončila rok v plusových číslach, svetový trh za rok 2020 narástol o 13%, čínsky o 14% a americký o 18%.
V nadväznosti na to je aktuálne médiami často opakovaný fakt, že trhy sú nezdravo rastúce, predražené a nezodpovedajú vývoju pandémie, ktorá v počte nakazených aj obetí stále prekonáva ďalšie a ďalšie rekordy. Hovorí sa, že tento rast trhu je spôsobený aj tým, že počet ľudí, ktorí investujú do akciového trhu nikdy nebol taký vysoký ako dnes, tým pádom je v tomto kolobehu logicky aj viac peňazí.
Prečo píšeme o koronavíruse a ako súvisí s trendami na najbližšie roky? Pretože práve táto udalosť spôsobila, že určité sektory mohli naplno ukázať svoje silné stránky vďaka fungovaniu v online priestore a v niektorých prípadoch dosiahli dvoj- až trojciferný percentuálny rast za rok 2020.
Nielen v aktuálnej, na akciových trhoch ťažko skúšanej a o to viac nepredvídateľnej dobe, kedy sentiment víťazí nad fundamentom častejšie než kedykoľvek predtým (napr. skupina WallStreetBets na Reddite a akcie GameStop, či AMC), je vždy veľmi zložité s istotou určiť, čo bude trendom na najbližšie obdobie. Avšak sú tu odvetvia, ktoré na základe doterajšieho vývoja a čoraz širšieho nasadenia nielen v online svete majú potenciál veľmi výrazne výkonnosťou prekonať trh ako celok aj v blízkej budúcnosti.
V rámci bezpečnosti investície uprednostňujeme nákup sektorovo zameraných ETF fondov pred akciami jednotlivých firiem. Odhadnúť ktorej konkrétnej spoločnosti sa bude v budúcnosti dariť najlepšie je takmer nemožné. Ale kúpou ETF fondu vieme naraz získať akcie desiatok až stoviek firiem v danom segmente už za pár desiatok eur. Preto ku každému trendu popísanému nižšie uvedieme ako príklad aj ETF fond, ktorý sa naň viaže. Na rozdiel od podielových fondov nemusíte po roku držania cenných papierov ETF fondu podľa slovenskej legislatívy platiť dane z výnosu. Navyše, podľa historických štatistík (zdroj) v horizonte posledných 10 rokov až 85.1% aktívne riadených veľkých fondov neprekonalo svoj index. Za posledných 15 rokov to bolo dokonca až 91.6%. Naproti tomu, ETF fondy tieto indexy a ich výkonnosť priamo kopírujú. A to s nákladmi výrazne nižšími ako pri aktívne riadených podielových fondoch (priemerne 0.2% ročne vs. 2% ročne). Aj keď samozrejme nájdeme výborné fondy s vysokou výkonnosťou aj medzi tými podielovými.
Každý trend by sa dal obsiahnuť v samostatnom článku, avšak dnes sa stručne pozrieme na 3 z nich, v ktoré my v Babocky Investment Office veríme a v ktorých máme aj my zainvestované peniaze.
Výskum genómu
Na úvod krátko ozrejmím vzťah gén-chromozóm-genóm. Už v roku 1910 biológ Thomas Hunt Morgan definoval gény ako stavebné jednotky chromozómov v živých organizmoch. Chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie zakódovanej do molekuly DNA. Genóm ako taký je súbor týchto chromozómov a v ňom obsiahnuté dedičné vlohy a dá sa teda povedať, že genóm je pojem používaný pre celú našu DNA. Od zemiaku cez psa až po človeka majú všetky živé organizmy svoj vlastný genóm. Váš genóm je niečo ako návod na použitie, ktorý obsahuje všetky pokyny, ktoré vám pomohli vyvinúť sa z jednej bunky na osobu, ktorou ste dnes. Vedie váš rast, pomáha vašim orgánom vykonávať prácu a telu sa do istej miery opraviť, keď sa poškodí.
To, že až v roku 2003 bol na 99,99% „prečítaný“ ľudský gén svedčí o tom, že je to mladý odbor zdravotníctva, ktorý má stále potenciál na posun vpred, aj keď vo všeobecnosti je medicína vnímaná ako odvetvie na veľmi vysokej vývojovej úrovni. S výskumom genómu je úzko spätý pojem CRISPR (angl. „clustered regularly interspaced short palindromic repeats“), čo je vlastne skupina opakujúcich sa DNA sekvencií nachádzajúcich sa v genómoch baktérií. Pomocou technológie zameranej na sekvencie CRISPR dokážu vedci upravovať a aktivovať gény bez zmeny DNA a použiť ich pri liečbe ochorení, vývoj biotechnologických produktov a agrokultúrnu biológiu. CRISPR v rámci rastlinnej výroby zabezpečuje zvyšovanie úrodnosti, lepšiu odolnosť voči suchu, či voči niektorým chorobám. V živočíšnej výrobe sa napr. využíva na vývoj zvierat odolných voči vtáčej a prasacej chrípke.
Nakoľko táto revolučná metóda predstavuje v súčasnosti pomerne lacný spôsob, ako zámerne upravovať DNA, niet pochýb o tom, že CRISPR zásadne zmení nielen zdravotníctvo a poľnohospodárstvo, ale určite aj ďalšiu budúcnosť ľudstva. S opatrným pohľadom na geneticky modifikované potraviny a zvieratá treba podotknúť, že sa stále viac potláčajú, či eliminujú vedľajšie efekty takejto úpravy DNA. Cieľom je úplne potlačiť negatívne a maximalizovať pozitívne vlastnosti každého skúmaného druhu, samozrejme, že to chce roky výskumu.
Ak vás táto téma zaujíma, na webe Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu nájdete na tomto linku (zdroj) popísaných 15 oblastí praktického využitia výskumu genómu.
Ako reprezentujúci ETF fond by sme vyzdvihli „ARK Genomic Revolution ETF“, ktorý drží akcie 56 firiem zameraných na CRISPR, molekulárnu diagnózu, výskum kmeňových buniek, poľnohospodársku biológiu a cielenú liečbu terapeutikami. Za rok 2020 si fond napriek koronakríze pripísal veľmi slušných +180,5%.
Robotizácia, umelá inteligencia a cloud
Trošku podvádzam a tieto 3 pojmy sme vložili do jednej témy, nakoľko si v Babocky Investment Office myslíme, že sú vzájomne previazané a nerozlučné.
Pojem robot použil prvýkrát spisovateľ Karel Čapek už v roku 1920 vo svojom známom diele R.U.R. Odvtedy sa robot ako taký vyvinul takmer do podoby človeka a postupne ho nahrádza nielen pri práci, v nebezpečných, ale aj v bežných činnostiach.
Za otca umelej inteligencie, v skratke AI (ang. Artificial Intelligence) je považovaný informatik John McCarthy, ktorý už v roku 1955 definoval tento pojem. Definícií pre AI je niekoľko. Je to v krátkosti odbor ktorý sa zaoberá vývojom algoritmov a strojov vykazujúcich znaky inteligentného správania. Aj keď teda AI existuje viac ako polstoročie, každoročné masívne zvýšenie výpočtového výkonu spojené s neustálym zvyšovaním množstva údajov, ktoré sú najlepšie uchovávateľné v cloudoch (virtuálne/online úložisko dát, ang. aj ako Big Data), viedlo k tomu, že aktuálne je práve AI a cloudový svet na vzostupe viac než kedykoľvek predtým a v budúcnosti tomu s istotou nebude inak. S tým je úzko spojená aj robotizácia.
V roku 2013 bola na Oxforde vykonaná štúdia (zdroj), ktorá hodnotila približne 700 rôznych povolaní a ktorá hovorí, že do roku 2023 až 2033 približne 47% profesií v USA úplne nahradia roboty a umelá inteligencia. Aby sme však tomuto svetu robotov a počítačov nekrivdili, zároveň majú vďaka nim vzniknúť desiatky nových profesií, ktoré tu doteraz neboli a ktoré si dnes veľmi nevieme ani predstaviť.
Ak si myslíte, že sa vás téma umelej inteligencie veľmi netýka, spomeňte si na to ako vám prekladač v prehliadači na PC v zlomku sekundy preloží cudzojazyčný text, často napísaný voľnou rukou formou znakov. Ako fotoaparát vo vašom smartfóne vylepší parametre fotografie na základe fotografovaného objektu. Ako auto bez vášho zásahu do riadenia samočinne zastaví a ochráni vás pred kolíziou. Ako kamery na letisku pomocou rozoznávania tváre odhalia totožnosť hľadaných osôb. Ako na vás na sociálnych sietiach „vyskakuje“ reklama, ktorá je až nepríjemne presne cielená na vaše potreby či záľuby… Takýchto jednotlivých zásahov AI do našich životov sú denne stovky až tisíce a strojové učenie spôsobí, že AI a roboty budú stále viac nahrádzať prácu, zlepšovať, zrýchľovať či zefektívňovať každodenné činnosti človeka.
Téma cloud je s tým všetkým úzko previazaná, nakoľko aj robotizácia aj AI zbierajú dáta práve z cloudov, ktoré majú obrovské kapacity. Medzi najznámejšie cloudové služby pre bežné obyvateľstvo patria Google Drive, iCloud, či Dropbox. Dnes si nevieme ani predstaviť, ako bude vyzerať svet AI v spojení s robotizáciou a cloudom za nejakých 5-10 rokov, avšak budúcnosť je tomuto sektoru viac než naklonená a aj vyššie spomínaná pandémia tomu dopomohla.
Práve preto je viac než isté, že firmy, ktorých činnosť súvisí s týmito oblasťami budú na obrovskom vzostupe. Ako príklad ETF fondu zameraného na tieto trendy uvádzam „iShares Automation & Robotics UCITS ETF“, ktorý drží akcie až 126 firiem z USA, Japonska, Nemecka a ďalších rozvinutých krajín. Za rok 2019 si tento ETF fond pripísal výnosnosť +37,8% a za rok 2020 napriek jarnému prepadu takmer +38,7%.
Za zmienku takisto stojí ETF fond „Xtrackers Artificial Intelligence & Big Data UCITS ETF 1C“, ktorého hodnota P/E cca 17 je na dnešnú nadhodnotenú dobu najmä technologických firiem celkom zdravé číslo.
Blockchain
Ako radi hovoríme, najlepšie na koniec… A veru aj najdlhšie. Či už sú kryptomeny reálne a majú budúcnosť, alebo je to bublina, ktorá raz spľaskne, treba brať na vedomie, že sú súčasťou finančného sveta. Svedčí o tom aj fakt, že čoraz viac globálne fungujúcich inštitúcií kryptomeny nakupuje a umožňujú svojim zákazníkom napr. aj platiť za služby a tovary práve v kryptomenách (Tesla, PayPal, ale aj Alza a pod.)
Čo ale chcem stručne, no v krátkosti rozobrať v tomto článku, niesú kryptomeny, ale technológia blockchain (angl. reťazec blokov), o ktorej sa už tak veľmi medzi miliónmi ľudí vlastniacimi kryptomeny nerozpráva a pritom bez nej by nebol ani sám kryptosvet tým, čím je.
Blockchain je v skratke databáza vložených informácií, ktoré sú do nej navždy uložené.
Témou tohto článku nieje vysvetliť fungovanie tejto technológie, ale ukázať, prečo je blockchain sférou, ktorú vidíme ako investičnú príležitosť na najbližšie roky a kde sa aktuálne používa. Budem sa snažiť vyzdvihnúť to najpodstatnejšie do čo najkompaktnejšieho rozsahu a ukázať vám konkrétne príklady jej použitia, vďaka ktorým by ste si to možno vedeli predstaviť aj ako investičnú príležitosť. Vopred upozorňujem na časté použitie slova blockchain 🙂 .
Aký má teda prínos blockchain pre podniky naprieč odvetviami?
Popredné finančné inštitúcie, vlády a firmy vidia výhody riešení založených na blockchaine pre prípady použitia tak rozsiahle ako je vytváranie digitálnych aktív, vysporiadanie po obchodovaní, zrýchlenie transakcií, zlacnenie nákladov a hlavne bezpečné ukladanie dát a informácií o klientoch, ku ktorým sa takmer so 100%-nou istotou nedostanú ani hackeri (nikdy nehovor nikdy). Medzi inovatívne vlastnosti patrí decentralizácia, transparentnosť, nemennosť a automatizácia. Tieto prvky je možné aplikovať na rôzne, nielen priemyselné odvetvia a vytvárať tak množstvo prípadov použitia.
Aktuálne sú čoraz častejšie oblasti použitia tejto technológie práve tieto:
Kapitálové trhy
Technológia blockchain výrazne znižuje bariéru vydávania nových aktív a finančných produktov. Keď náklady na emisiu nových cenných papierov použitím blockchainu klesnú a rýchlosť emisie sa zvýši, emitenti budú môcť prispôsobiť nové nástroje na mieru potrebám každého investora. Investori sa zameriavajú na zmiernenie rizika a zvýšenie potenciálneho výnosu. Jedným z kľúčových faktorov rizika je nedostatok likvidity. Rieši to programovateľnosť digitálnych aktív a finančných nástrojov, ktorá umožňuje nižšie transakčné náklady, zvyšuje potenciálnu likviditu aktíva a umožňuje komplexnejšie riadenie rizík. V kombinácii so zvýšenou prepojiteľnosťou a efektívnosťou na kapitálových trhoch budú investori vidieť väčšiu likviditu a nižšie náklady na kapitál.
Digitálna identita
Približne 1,1 miliardy ľudí na celom svete nemá doklad totožnosti. Identita je zásadná pre získanie prístupu k existujúcemu finančnému systému. Avšak až 1,5 miliardy ľudí bez bankového účtu už vlastní mobilné telefóny, čo otvára cestu pre riešenia mobilnej identity založenej na blockchaine.
Energetický priemysel a udržateľnosť
Svetové ekonomické fórum, Stanfordský inštitút pre životné prostredie a PwC nedávno vydali spoločnú správu (zdroj) identifikujúcu viac ako 65 existujúcich a vznikajúcich prípadov použitia blockchainu pre životné prostredie. Medzi tieto prípady použitia patria nové obchodné modely pre trhy s energiami, správa údajov v reálnom čase a presun uhlíkových kreditov alebo certifikátov o obnoviteľnej energii do blockchainu.
Podľa spoločnosti Global Market Insights Inc. sa predpokladá, že technológia blockchainu na trhu s energiou vzrastie z 200 miliónov USD v roku 2018 na približne 18 miliárd USD do roku 2025.
Financie a banky
Typ blockchainu, na ktorom je založená aj kryptomena Ethereum poskytuje bezpečnejšie obchodné siete, zdieľané operačné modely, efektívnejšie procesy, nižšie náklady a nové produkty a služby v bankovníctve a finančníctve. Umožňuje vydávať digitálne cenné papiere v kratších časových obdobiach, pri nižších jednotkových nákladoch a s vyššou úrovňou prispôsobenia. Poskytuje špičkové nástroje na ochranu údajov vo všetkých vrstvách softvérového balíka, čo umožňuje selektívne zdieľanie údajov v obchodných sieťach. To dramaticky zvyšuje transparentnosť, dôveru a efektívnosť pri zachovaní súkromia a dôvernosti.
Bankové siete sú navrhnuté tak, aby udržali stovky transakcií za sekundu a vydržali pravidelné prepätia v sieti. Podľa správy spoločnosti Jupiter Research (zdroj) umožní nasadenie blockchainu bankám dosiahnuť do konca roku 2030 úspory pri transakciách cezhraničného vyrovnania až do výšky 27 miliárd dolárov, čo zníži náklady o viac ako 11%. Samotné finančné inštitúcie uznávajú, že technológia distribuovanej účtovnej knihy akou blockchain je ušetrí bankám a hlavným finančným inštitúciám v nasledujúcom desaťročí miliardy dolárov.
Vláda a verejný sektor
Na vládnom modeli založenom na blockchaine zdieľajú podniky a vlády informácie prostredníctvom distribuovanej hlavnej knihy zabezpečenej pomocou kryptografie. Táto štruktúra eliminuje každý bod zlyhania a vo svojej podstate chráni citlivé údaje občanov a vlády. Formát distribuovanej účtovnej knihy na blockchaine je možné využiť na podporu mnohých aplikácií vlády a verejného sektora, vrátane digitálnej meny / platieb, registrácie pozemkov, správy identít, sledovateľnosti dodávateľského reťazca, zdravotnej starostlivosti, registrácie spoločností, daní, či volieb.
Európska komisia spustila EU Observatory & Forum s cieľom urýchliť blockchainový výskum a inovácie, aby sa Európa stala v používaní tejto technológie svetovým lídrom. Európsky program Horizont 2020 investuje až 300 miliónov eur do projektov podporujúcich blockchainové projekty v celej Európskej únii. Napríklad konkrétne estónska vláda testovala túto technológiu už od roku 2008 a bola prvou krajinou, ktorá začala využívať blockchain na národnej úrovni. Od roku 2012 sa blockchain v prevádzke používa v estónskych registroch, vrátane systémov súdnictva, národného zdravotníctva a obchodných kódov. Vládou vytvorený program e-Estonia sa môže pochváliť tým, že až 99% služieb je poskytovaných online, 44% Estóncov využíva vo voľbách online hlasovanie, 98% daňových priznaní sa podáva online, 98% Estóncov má digitálny identifikátor podpisov a 99% zdravotných údajov je digitalizovaných a uložených v blockchaine. Tu je jasne vidieť, že aj krajina ako celok vie naplno fungovať na tejto technológii.
Takéto konkrétne využitie blockchainu len v samotných vládach by sa dalo pripísať takmer ku každej krajine na svete. Tu (zdroj) je uvedených vyše 100 konkrétnych použití blockchainu vo vládach naprieč celým svetom.
Blockchain skrátka ponúka nesmierne širokú aplikačnú vrstvu a disponuje potenciálom úplne zmeniť internet, či svetovú ekonomiku. V očiach mnohých ľudí ostane zrejme ešte nejakú dobu nepochopenou, ale jedno je isté – blockchain sa výrazne zapíše do vývoja moderných technológií.
Ak vás láka kúpa kryptomien ale váhate, prípadne chcete viac diverzifikovať portfólio, navrhujeme investovať do technológie, vďaka ktorej kryptomeny existujú. Konkrétne do ETF fondov, ktoré majú nakúpené akcie firiem využívajúcich alebo skúmajúcich túto technológiu.
Na blockchain zameraných ETF fondov je hneď niekoľko, avšak pre nás v Babocky Investment Office je najzaujímavejší „Invesco Elwood Global Blockchain UCITS ETF“. Z ETF fondov zameraných na tento segment má v portfóliu najviac firiem, ktoré sú v rámci fondu sektorovo slušne diverzifikované (IT, banky, tech sektor, komunikačné služby…), veľkosťou je medzi blockchain ETF fondami najväčší (AUM 1.2 miliardy USD) a za posledných 12 mesiacov (III.2020-III.2021) stúpol o zaujímavých +172%.
Záver
Aj napriek týmto 3 trendom, ktoré podľa nás v Babocky Investment Office budú dominovať najbližšie roky viac ako iné nezabúdame na diverzifikáciu portfólia. Snažíme sa najmä bezpečne investovať do celosvetového trhu a popri tom mať nakúpené takisto ETF fondy zamerané na špecifické oblasti, u ktorých očakávame vyššie výnosy než u trhu ako celku. Aj tu ale platí, že minulé výnosy neznamenajú výnosy budúce a aj keď týmto oblastiam veríme viac ako iným, nemáme v nich zainvestovanú veľkú časť našich portfólií. Investujte preto opatrne a diverzifikujte.
Ak vás môj článok zaujal a máte záujem o investovanie s mojou pomocou, napíšte mi na gersimiroslav@gmail.com.
Miroslav Gerší pre Babocky Investment Office