2.10.2020, red.
Vložiť veľkú časť porfólia do akcií jednej firmy, je považované za vysoko rizikové a investor už v úvode investície porušuje jeden zo základných princípov investovania a to diverzifikáciu. Každá firma podlieha určitému životnému cyklu a nič netrvá večne. Aj zdanlivo neprekonateľní giganti raz narazia, či už vplyvom zlých manažérskych rozhodnutí, neprispôsobenia sa trhu, šikovnejšej konkurencie a mnohých ďalších. Príbehy spoločností ako Kodak, Nokia, Xerox či Polaroid sú dobré známe a nedávno sa do tohto nelichotivého klubu firiem pridala aj Wire Card, ktorá bola mimochodom zaradená v jednom z indexov o ktorom dnes bude reč.
Ako teda účinne a lacno diverzifikovať? Odpoveďou sú akciové indexy, ktoré ponúkajú skvelé alternatívy na rôzne preferencie investorov, ktorí chcú investovať do určitého sektoru alebo firiem určitej geografickej oblasti. Táto skvelá myšlienka bola pretavená do reálnej podoby už v roku 1885 pri indexe „Dow Jones Transportation Average“. V ten istý rok bol predstavený aj prvý Mercedez-Benz, Washington Monument a Socha Slobody priplávala do New Yorku, …samé dobré veci 🙂 Len na amerických burzách figuruje cez 5000 akciových indexov. Ako si teda vybrať ten správny? Odpoveďou je detailná analýza toho kam vkladáme naše peniaze.
Najprv si ale ujasnime jednu podstatnú vec, a to ako fungujú akciové indexy. Nemôžeme investovať svoje peniaze priamo do akciového indexu. Môžeme ich ale investovať do podielového alebo ETF fondu, ktorý obsahuje rovnaké akciové tituly ako určitý akciový index. O rozdieloch medzi podielovými a ETF fondami sa v predchádzajúcom článku výborne vyjadril môj kolega Martin Babocký. Akciové indexy sú zostavené na základe štatistických pravidiel dvoma metódami a to buď podľa trhovej kapitalizácie alebo metódou cenového váženia. V skratke to znamená ,že firma s najväčšou trhovou kapitalizáciou má v indexe najväčšiu váhu. Táto metóda je použitá pri väčšine svetových indexov ako napr. nižšie spomenutý MSCI World, S&P 500 alebo Nasdaq. Druhou metódou sú cenovo vážené indexy, ktoré neberú ohľad na celkovú trhovú kapitalizáciu firiem v indexe, ale na samotnú cenu akcie. Čiže, ak má maličká spoločnosť pár extra drahých akcií bude mať v indexe väčšiu váhu ako napr. gigant s veľkou trhovou kapitalizáciou, ale menšou cenou akcie. Asi najznámejším zástupcom z pomedzi tohto spôsobu výpočtu je Dow Jones Industrial Average o ktorom tiež píšem nižšie. Tieto indexy sú väčšinou vypočítavané burzami resp. rôznymi investičnými či ratingovými agentúrami a je to vec prestíže. Akciový index má dokonca aj Burza cenných papierov v Bratislave pod názvom SAX a obsahuje 7 slovenských firiem ako napr. Slovnaft, VUB či TMR. Ako je index známy vo svete vám možno napovie screenshot nižšie 🙂
MSCI World – diverzifikácia v pravom zmysle slova. Index zahŕňa vyše 1600 celosvetových firiem z 23 rozvinutých krajín. Index obsahuje všetky zvučné mená firiem ako Apple, Microsoft či B-akcie Berkshire Hathaway. Ako som spomínal v úvode, index je počítaný spôsobom trhovej kapitalizácie a najväčší vplyv má firma s najvyššou kapitalizáciou, v tomto prípade to nemôže byť nikto iný ako Apple. Veľkosť firmy má však v tomto skvele diverzifikovanom indexe len nízky takmer 5 % vplyv. Pri MSCI World sa skutočne oplatí nazrieť aj na geografické rozmiestnenie firiem obsiahnutých v indexe. Ako môžeme vidieť na grafe nižšie, dve tretiny trhovej kapitalizácie indexu sú alokované v amerických spoločnostiach.
Sektorovo je index orientovaný prevažne na IT, ďalších takmer 50 percent trhovej kapitalizácie je rozdelených vo firmách zdravotníckeho, finančného a priemyselného sektora.
S&P 500 – svätý grál indexov, najčastejšie používaný ako benchmark pre iné akciové indexy alebo pre aktívne spravované podielové fondy. S&P je odvodené od názvu ratingovej spoločnosti Standard & Poor‘s a číslovka 500 hovorí o približnom počte hodnotovo najväčších amerických akciových spoločností zahrnutých v indexe. Aktuálne je v indexe 505 firiem. Máte možnosť investovať svoje peniaze súčasne do firiem ako Apple, Microsoft, Amazon, Facebook a 501 ďalších. Viac než štvrtina hodnoty indexu je alokovaná v IT sektore. Ďalších 30 % je prerozdelených medzi zdravotnícky sektor, spotrebný a sektor informačných a komunikačných služieb. Priemerná výnosnosť vrátane dividend dosiahla od roku 2009 po rok 2019 úroveň 15,27 %.
Nižšie môžete vidieť asi najznámejší graf vývoja amerických akcií.
DJIA (Dow Jones Industrial Average) – je druhý najstarší index hneď po Dow Jones Transporation Average, bol zostavený v roku 1896 a je v ňom obsiahnutá hodnota 30 najväčších firiem kótovaných na burze, až na pár výnimiek. Názov indexu je zložený z mien Charles Dow – (editor The Wall Street Journal) a Edward Jones (štatistik). Nenechajte sa zmiasť slovom industrial, to značí pôvodné zameranie na priemyselné podniky predovšetkým železnice, ktoré boli v danej dobe hot, niečo ako dnes technologické firmy. Index sa však naďalej držal pravidla odrážať priemernú hodnotu 30 najväčších firiem kótovaných na burze a v dnešnej dobe, je jeho rozdelenie medzi sektory úplne iné. Veď presvedčte sa sami na nižšie priloženom grafe:
Medzi akciové tituly zahrnuté v indexe patria opäť technologickí giganti, ale aj firmy ako Walt Disney, Nike, či Coca-Cola. DJIA však nezahŕňa hodnoty spoločností ako Berskhire Heathway, Alphabet, Amazon, z dôvodu vysokých cien týchto akcií. Pozornému čitateľovi neušlo to, že som v úvode pri cenovo váženom modely spomenul ako jediného zástupcu práve DJIA. Výrazne drahšie akcie by mali od tých lacnejších na index privysoký vplyv. Veď len A-akcia Berkshire Hathaway má hodnotu cez 327 tis. USD., Amazon 3 500 USD a Alphabet 1600 USD. Priemerný výnos za rovnaké časové obdobie ako pri indexe S&P je 11,78 %.
NASDAQ Composite – vznikol v roku 1971 a sú v ňom obsiahnuté iba firmy kótované na druhej najväčšej burze NASDAQ. Takisto patrí do trojice najvýznamnejších indexov spolu už so spomínaným S&P 500 a DJIA. Keďže NASDAQ obsahuje vysoké percento technologických firiem je často považovaný ako vhodný ukazovateľ resp. barometer kondície technologického trhu.
Graf vývoja je v dlhodobom horizonte rastúci, v roku 2000 môžeme vidieť technologickú bublinu, kedy sa hodnota indexu vyštverala až k hranici 5000 bodov následne prudko klesla. Táto hodnota bola prekonaná až o 15 rokov neskôr. Dnes je hodnota indexu približne 11 625 bodov.
Tak ako posledné desaťročie patrilo technologickým firmám ako napríklad. Facebook, ktorý mal pred 10 rokmi 430 miliónov užívateľov a dnes je to 2,7 miliardy. Apple, ktorý v roku 2010 predával svoj prvý iPhone a odvtedy vydal na trh ďalšie bestselleri, ktoré chce mať vo vrecku alebo na stole takmer každý. Tesla, z neznámej automobilky najväčší inovátor automotive odvetvia, alebo aj náš milovaný Netflix o ktorom sme si pred 10 rokmi pri pozeraní Markízy nemali ani tušenia. Všetky tieto firmy a mnoho ďalších zahrnutých v indexe NASDAG má na svedomí priemernú výnosnosť v období 2009 – 2019 na úrovni 18,13 %. Pre rok 2020 je doposiaľ medziročný výnos 26 %.
EuroStoxx 50 – Ako už napovedá názov, tento index sa sústreďuje na európske akcie. Cieľom je zahrnúť do indexu 50 európskych blue chip firiem. Index vznikol v roku 1998 a je vlastnený a prevádzkovaný nemeckou burzou. Najväčšiu váhu v indexe má dobre známa spoločnosť SAP, ale nájdeme tam známe firmy z odlišných sektorovo ako Adidas, ENEL, či AXA. Doterajší vývoj žiaľ nie je tak zaujímavý ako napr. u amerického S&P 500 alebo DJIA. Cenou za nižšie výnosy je ale nižšia rizikovosť týchto akcií. Priemerný ročný výnos za obdobie rokov 2009 až 2019 je na úrovni 4,77 %. V tomto roku si index nevedie dobre a je v medziročnom poklese o viac než 10 %.
DAX 30 – Deuter Aktienindex, obsahuje 30 najväčších nemeckých akciových firiem. Veľkou časťou sa zhoduje s EUROSTOXX 50. Zaujímavosťou je, že v tomto indexe bol obsiahnutý aj Wire Card ktorý , sa kôli chybe v účtovníctve resp. cieleným zavádzaním a skresľovaním účtovných údajov ocitol v insolvencii. Pád tejto firmy priamo ovplyvnil aj Slovensko ,kedy v Košiciach zaniklo približne 300 pracovných miest. Ako však prepad tejto firmy ovplyvnil investorov držajúcich svoje peniaze, si môžeme pozrieť na grafe nižšie.
Marcový prepad akcií zapríčinený korona krízou sa tak , ako pri ostatných svetových indexoch prejavil len krátkodobo. Máj/Jún kedy boli avizované problémy s Wirecardom ovplyvnili index minimálne, a to aj vďaka nižšiemu podielu v tomto indexe. Dnes je už táto firma vyradená z indexu.
FTSE 100 – alebo „Footsie“ je akciový index zahŕňajúci 100 najväčších akciových firiem Spojeného kráľovstva. Týchto 100 spoločností vyjadruje cez 80 % celkovej trhovej kapitalizácie na London Stock Exchange. V exaktnom vyjadrení hovoríme o tržnej kapitalizácii vo výške okolo 1,5 bilióna libier. Pre zaujímavosť samotná tržná kapitalizácia spoločnosti Apple nedávno presiahla hodnotu 1,7 bilióna libier. Index je rovnomerne rozdelený medzi viaceré sektory, paradoxne IT sektor, ktorý na korone vyťažil najviac a v posledných rokoch prináša zaujímavé výnosy, má len 1,5 % zastúpenie. Celkový vývoj indexu FTSE 100 je približne na hodnotách z roku 1999. Čiže ak držíte v tomto indexe peniaze 20 rokov nezarobili ste skoro nič.
CAC 40 – zástupca z krajiny galského kohúta. Je skutočne aj taký temperamentný? V dlhodobom horizonte sa tento index skôr drží európskeho priemeru. Tento index tvorí približne 20 % tržnej kapitalizácie Európy a je úzko prepojený s EuroStoxx 50, kde má takmer 20 firiem rovnakých. Fundovaný investor, ktorý sa rozhliadne po možnostiach určite nájde aj lepšie možnosti. Priemerný výnos v období rokov 2010 až 2019 je na úrovni 6,62 %.
Sanghai Composite Index – zástupca z Ázie. Je často posudzovaný ako ukazovateľ výkonnosti čínskej ekonomiky. Sú v ňom obsiahnuté typy akcií A (určených pre tamojších investorov) a B (určených pre zahraničných investorov). Pri grafe dlhodobého vývoja Vás určite upútajú dve veľké bubliny. Čínsky akciový trh je dosť špecifický a to najmä z dôvodu vysokého počtu potenciálnych investorov, trhovým reguláciám, obmedzenému prístupu na zahraničné finančné trhy a sklonu obyvateľstva k hazardu. Sektorovo je tento index zameraný prevažne na odvetvie spotrebného tovaru, komunikačných technológií a financií. IT sektor netvorí významnejšiu časť tržnej kapitalizácie. V období rokov 2009 až 2019 dosiahol index priemernú výnosnosť 8,60 %.
A na záver jedna veľká porovnávačka spomenutých indexov v tomto článku.
A máme víťaza. Za posledných 10 rokov najvýraznejšie rástli firmy zahrnuté v indexe NASDAQ , ktorý je takmer z polovice tvorený firmami z IT odvetvia a kto pred 10 rokmi investoval do podkladových nástrojov viažúcich sa k tomuto indexu, má len dôvod na radosť. Určite sú ale zaujímavé aj výnosy dobre diverzifikovaných indexov S&P a MSCI World. Najmenej nás potešili európske blue chip firmy.
Aj keď si pre nás dianie vo svete neustále pripraví niečo nové, či už sú to ozbrojené konflikty, bubliny alebo pandémie a z toho vyplývajúce recesie a finančné krízy, stále platí staré dobré pravidlo že trhy v dlhodobom horizonte rastú. Občas sme svedkami pádu známych firiem ako Nokia, či Wire Card, no pri správne diverzifikovanom ETF fonde s nízkymi poplatkami dokážeme v dlhodobom období efektívne zhodnocovať svoje investície a to aj napriek nepriaznivým okolnostiam.
Najlepší čas, kedy začať investovať, bol pred 10 rokmi. Druhý najlepší je dnes.